Červené víno

Červené víno je jedným z najobľúbenejších a najrozmanitejších nápojov na svete, ktoré má bohatú históriu siahajúcu tisícky rokov dozadu, s počiatkami vo vinárskych oblastiach Stredomoria, ako sú staroveké Grécko, Rím a Mezopotámia. V dnešnej dobe sa vyrába vo vinárskych regiónoch po celom svete, pričom najznámejšie oblasti sú vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, USA (Kalifornia), Austrálii a Južnej Amerike (najmä Argentína a Čile).

#ShowMore#

Podobne ako biele víno aj červené sa vyrába fermentáciou avšak z modrého alebo červeného hrozna. Rozdiel je aj v tom, že červené víno sa fermentuje spolu s hroznovými šupkami, semenami a niekedy aj so stopkami, čím nadobúda charakteristickú farbu, chuť a štruktúru. Farba vína, ktorá môže byť od svetločervenej až po tmavofialovú, závisí od odrody hrozna a dĺžky kontaktu so šupkami počas fermentácie. Po fermentácii môže víno zrieť v drevených sudoch, kde získava ďalšie chuťové a aromatické zložky ako sú vanilka, korenie či tóny toastov. 

Tmavé vína sa vyznačujú komplexným chuťovým profilom, ktorý sa líši v závislosti od odrody hrozna, „terroiru“, spôsobu vinifikácie a doby zrenia. Medzi najčastejšie chuťové tóny patria tmavé ovocie (čerešne, čierne ríbezle, slivky), korenisté prvky (čierne korenie, aníz, škorica), zemité tóny (tabak, koža, zem) a niekedy aj jemná kyslosť a horkosť. Triesloviny, ktoré sa nachádzajú v šupkách, semenách a drevených sudoch hrajú kľúčovú úlohu v štruktúre vína, dávajú mu telo a schopnosť starnutia. Aróma červeného vína je bohatá a rozmanitá. Mladšie vína majú svieže ovocné arómy, ako sú čerešne, maliny, čierne ríbezle a kvetinové tóny (fialky, ruže). Staršie, vyzreté vína ponúkajú hlbšie a zložitejšie arómy, ako sú koža, tabak, drevo, kakao či sušené ovocie.

Mnohé červené vína, najmä tie s vysokým obsahom trieslovín a kyselín, majú potenciál starnutia, čo znamená, že ich chuť a aróma sa môžu zlepšovať a vyvíjať počas rokov zrenia. Dozrievajú najčastejšie v dubových sudoch, kde víno získava komplexnosť, alebo v skle, kde sa jeho chuť zjemňuje a harmonizuje. Najlepšie ročníky môžu dozrievať desaťročia a dosiahnuť vynikajúcu rovnováhu a hĺbku. Obľúbený nápoj sa výborne kombinuje s výraznými jedlami ako sú červené mäso, pečené jedlá, grilované pokrmy a zrelé syry. Cabernet Sauvignon sa skvele hodí k steakom, Pinot Noir k hydine a Syrah k baranine. Pri výbere vína je dôležité zohľadniť intenzitu jedla, aby sa nápoj a jedlo navzájom dopĺňali.

Hlavné odrody červeného hrozna:

• Cabernet Sauvignon: najpopulárnejšia odroda na svete s plným telom, množstvom trieslovín a bohatou chuťou čierneho ovocia a korenia. Známe oblasti sú Bordeaux vo Francúzsku a Napa Valley v Kalifornii.
• Merlot: jemnejšia odroda ako Cabernet Sauvignon s mäkšími trieslovinami a chuťou sliviek, čerešní a bylín. Tiež sa pestuje v Bordeaux a Kalifornii.
• Pinot Noir: ľahšie červené víno s elegantnou textúrou, malým množstvom trieslovín a arómou červených bobúľ, kvetov a jemných zemitých tónov. Burgundsko vo Francúzsku je jeho domovom.
• Syrah/Shiraz: víno s plným telom, bohatou štruktúrou a arómami čierneho ovocia, korenia, čokolády a niekedy aj údených tónov. Pestuje sa vo Francúzsku (Rhône) a Austrálii.
• Tempranillo: tradičná španielska odroda so stredným telom, chuťou červeného ovocia, tabaku a korenia. Najznámejšie oblasti sú Rioja a Ribera del Duero.